Skutky apoštolov 27,13-44

13 Keďže zavial južný vietor, mysleli si, že uskutočnia svoj plán; vytiahli kotvu a plavili sa pozdĺž Kréty. 14 Ale onedlho sa strhol búrlivý vietor, takzvaný severovýchodný. 15 Keď loď, ním zachvátená, nemohla odolať vetru, ponechali sme ju samu na seba, a tak sme boli unášaní. 16 Podbehli sme popod neveľký ostrov, pomenovaný Klauda, a len s námahou sme sa mohli zmocniť záchranného člna. 17 Keď ho vytiahli, použili pomocné prostriedky a podpásali loď. V obave, že narazia na plytčinu Syrtu, stiahli plachty, a tak sa dali unášať. 18 Keďže vietor nimi veľmi zmietal, na druhý deň vyhádzali náklad, 19 na tretí deň vlastnými rukami vyhádzali aj lodné náradie, 20 a keď niekoľko dní sa ani slnko ani hviezdy neukazovali a búrka stále zúrila, stratili všetku nádej, že sa zachránia. 21 Keď im už dlho ani jesť nechutilo, postavil sa Pavel prostred nich a povedal: Mužovia, mali ste ma poslúchnuť a nehýbať sa od Kréty, a boli by ste si usporili tohto trápenia, aj straty. 22  Ale teraz vás napomínam: buďte dobrej mysle; lebo ani jeden z vás nezahynie, okrem lode. 23 Tejto noci zjavil sa mi totiž anjel toho Boha, ktorému patrím a ktorému slúžim, 24 a riekol mi: Neboj sa, Pavel, pred cisárom musíš stáť, a hľa, Boh ti daroval všetkých, ktorí sa plavia s tebou. 25 Preto buďte dobrej mysle, mužovia, lebo verím Bohu, že sa tak stane, ako mi oznámil. 26 Musíme však priraziť k nejakému ostrovu. 27 Keď už bola štrnásta noc, ako nás sem-tam zmietalo na Adriatickom mori, okolo polnoci spozorovali námorníci, že sa k nám blíži akási zem. 28 Spustili hneď olovnicu a zistili hĺbku na dvadsať siah; poodišli ďalej, spustili zase olovnicu a zistili hĺbku na pätnásť siah. 29 V obave, že narazíme na úskalie, spustili odzadu štyri kotvy a žiadali si, aby bol deň. 30 Keď sa námorníci pokúsili utiecť z lode a spustili na more záchranný čln pod zámienkou, akoby aj odpredu chceli spustiť kotvy, 31 povedal Pavel stotníkovi a vojakom: Ak títo nezostanú na lodi, nebudete sa môcť zachrániť. 32 Vtedy vojaci preťali povrazy na člne a dali mu spadnúť. 33 Prv, ako sa rozodnilo, napomínal Pavel všetkých, aby si zajedli hovoriac: Už je štrnásty deň, ako vyčkávate o hlade a nič nejete. 34 Preto vás napomínam, aby ste si zajedli; treba vám to na vlastnú záchranu, lebo sa nikomu z vás ani vlas nestratí z hlavy. 35 A ako to povedal, vzal chlieb, ďakoval Bohu pred všetkými, rozlomil ho a začal jesť. 36 Nato sa všetkým vrátila dobrá myseľ, a aj oni jedli. 37 Bolo ich všetkých na lodi dvestosedemdesiatšesť. 38 Keď sa najedli, odľahčili loď, vysypúc obilie do mora. 39 A keď sa rozodnilo, nevedeli, čo je to za zem, ale spozorovali akýsi záliv, majúci plochý breh; k tomu, ak by bolo možné, umienili si pristáť s loďou. 40 Odrezali teda kotvy a pustili sa po mori; zároveň uvoľnili povrazy na kormidlách, vystreli prednú plachtu po vetre a hnali sa k brehu. 41 Keďže však nabehli na plytčinu, zastali s loďou, predná časť lode uviazla a ani sa nepohla, zadná časť sa však rozpadla pod návalom vĺn. 42 Vojaci radili pobiť väzňov, aby niektorí z nich nevyplával a neutiekol. 43 Ale stotník chcel zachrániť Pavla a prekazil to. Rozkázal tým, čo vedeli plávať, aby prví poskákali a vyplávali na zem; 44 ostatní však, jedni na doskách, iní na troskách lode, a tak sa stalo, že sa všetci dostali na zem zachránení.

Ako reagujeme, keď nás zastihne búrka? Počas búrky zachránili pred stroskotaním loď, na ktorej bol apoštol Pavel, štyri kotvy. – – Našimi kotvami sú: 1. Vzťah s Bohom, 2. Božie slovo, 3. Boží ľud a 4. Úplná dôvera Pánovi. – – 1. Keďže Ježiš je Pánom, je Pánom aj v búrkach života, ktoré k nám prichádzajú. Poznáme Ho? To, že vieme, čo sa v Biblii píše, že zachovávame cirkevné tradície atď., neznamená, že poznáme Boha. Musíme s Ním tráviť viac času, aby sme Ho spoznali. Musíme s Ním mať živý a zdravý vzťah. – – 2. V časoch neistoty môžeme dôverovať Božiemu slovu, ako Pavel dôveroval Božiemu zasľúbeniu. Keby sa aj všetko zmenilo, Slovo sa nezmení. Keď sa všetko pominie, ono zostane. – – 3. V časoch skúšok sa veriaci majú modliť za seba navzájom a poskytovať si všemožnú pomoc. Sme tu, aby sme si pomáhali vo chvíľach búrok. – – 4. Keď sa konečne vzdali všetkého vlastného úsilia a hľadeli iba na Boha, objavil sa anjel vyslobodenia! – – Boh nás nemôže zachrániť pred búrkami, kým nebudeme pripravení vzdať sa samospasenia a úplne sa odovzdať Jemu. Sme pripravení nechať Boha, aby vyriešil naše problémy?
Modlitba: Ďakujeme, Bože, že môžeme byť ukotvení v Tebe a Tvojom slove. Odpusť, že často hľadáme iné miesta, kde sa cítime byť bezpeční, alebo si duchovné nebezpečenstvo nechceme pripustiť. Chráň nás pred diablom, prosíme. Amen.
Pieseň: ES 528
Autor: Anna Petrovičová

Nebojte sa! Vydržte a uvidíte, že dnes vás Hospodin zachráni. 2.Mojžišova 14,13

Neochvejne sa pridŕžajme nádeje, ktorú vyznávame, lebo ten, čo nám dal prisľúbenia, je verný. Hebrejom 10,23

1.Kráľov 3,16-28 :: Modlíme sa za: Partizánske (Po)