Matúš 18,21-35

21 Vtedy pristúpil k nemu Peter a povedal: „Pane, keď sa brat prehreší proti mne, koľkokrát mu mám odpustiť? Či až sedem ráz?“ 22 Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti, nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem. 23 Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý chcel účtovať so svojimi sluhami. 24 Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý mu bol dlžný desaťtisíc talentov. 25 Pretože mu ich nemohol vrátiť, pán rozkázal predať jeho, jeho ženu, deti i všetko čo mal, a dlh splatiť. 26 Tu mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ 27 Pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a dlh mu odpustil. 28 Len čo ten sluha odišiel, stretol jedného zo svojich spolusluhov, ktorý mu bol dlžný sto denárov. Chytil ho, škrtil a volal: ‚Vráť, čo si dlžný!‘ 29 Spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a vrátim ti.‘ 30 Ten však nechcel, ale odišiel a uvrhol ho do väzenia, kým mu nesplatí dlžobu. 31 Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a oznámili svojmu pánovi všetko, čo sa stalo. 32 Tu si ho pán zavolal a povedal mu: ‚Ty zlý sluha, odpustil som ti celý dlh, pretože si ma prosil. 33 Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ 34 Jeho pán sa rozhneval a vydal ho mučiteľom, dokiaľ nesplatí celú dlžobu. 35 Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte každý zo srdca svojmu bratovi.“

Božie maximum. Odpustenie má svoje jasne dané súradnice – vertikálu aj horizontálu. Cez naše osobné pokánie prijímame odpustenie zhora a odpúšťame tým, ktorí nám ublížili. Pán Ježiš do Svojej modlitby vložil: „…a odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim.“ K tomu nám slúži aj dnešné podobenstvo. Aké ľahké je odpustenie prijať a aké je neraz ťažké, ak máme sami odpustiť?! Každý z nás s tým má určite vlastnú skúsenosť. Tak koľkokrát máme odpustiť? Dá sa to spočítať na prstoch dvoch rúk? Či ako? V odpúšťaní nemáme mať mieru! Je to až do 70 x 7. To je Božie maximum! – – Zaujal ma príbeh ženy, ktorá dlhé roky nedokázala odpustiť mužovi, ktorý jej veľmi ublížil. Príbeh o tejto žene rozprával kazateľ v Londýne. Po skončení bohoslužieb prišla táto žena za ním a rozpovedala mu celý svoj životný príbeh. Išla domov z práce, istý muž ju prepadol, znásilnil, zbil železnou tyčou a nechal ju tam zomierať. Zázrakom prežila, no zostala znetvorená. „Dnes som pochopila, že mu musím odpustiť“, povedala kazateľovi. Témou jeho kázne bolo odpustenie. A začali sa spolu modliť. Obidvom tiekli po tvári slzy. Tu kazateľ začul zvláštne praskanie. Keď sa odvážil pozrieť, s úžasom zistil, že táto žena, ako postupne odpúšťala, tak sa jej postupne narovnávali kosti… Odpustenie je dar, po ktorom sa dejú mnohé zázraky, aj dnes.

Modlitba: Bože, ďakujem Ti, že si nám daroval odpustenie. Ďakujem, že uzdravuje. Keď už nie na tele, na duchu určite. Veď ma Kristovým duchom po cestách odpúšťania. Amen.
Pieseň: ES 490
Autor: Pavel Kušnír

Hľa, privoláš národ, ktorý nepoznáš. Národy, čo ťa nepoznajú, pribehnú k tebe, kvôli Hospodinovi, tvojmu Bohu, Svätému Izraela, lebo ťa oslávil. Izaiáš 55,5

Preto zohýnam kolená pred Otcom, od ktorého má meno každý rod na nebi i na zemi. Efezským 3,14-15

1.Korintským 7,17-24 :: Modlíme sa za: Sucháň (HoS)