Jonáš 2,1-11

1 Hospodin nastrojil veľkú rybu, aby pohltila Jonáša; Jonáš bol v jej vnútri tri dni a tri noci. 2 I modlil sa zvnútra ryby k Hospodinovi, svojmu Bohu: 3 Na Hospodina volal som zo svojho súženia a On ma vyslyšal. Z útrob podsvetia som kričal, vypočul si môj hlas. 4 Uvrhol si ma do hlbiny uprostred mora a obkľúčil ma prúd, všetky tvoje príboje a vlny cezo mňa sa prevalili. 5 A ja som povedal: Zahnaný som spred Tvojich očí, ako ešte pohliadnem na Tvoj svätý chrám? 6 Obkľúčili ma vody až po hrdlo, hlbina ma obkolesila, chaluha mi ovinula hlavu. 7 Zostúpil som do zeme až k základom vrchov, jej závory sa zavreli za mnou na veky. Ty si však vytiahol život môj z jamy, Hospodine, Bože môj. 8 Keď prahla duša vo mne, na Hospodina som sa rozpomenul, a moja modlitba prenikla k Tebe, do Tvojho svätého chrámu. 9 Tí, čo sa pridŕžajú ničomných bôžikov, opúšťajú svoj prameň milosti. 10 Ale ja s hlasnou vďakou budem Ti obetovať a splním, čo som sľúbil. U Hospodina je vyslobodenie. 11 I rozkázal Hospodin rybe, a tá vyvrátila Jonáša na suchú zem.

Sebareflexia. To, čo ma najviac znepokojuje, keď sledujem každodenný život a ľudí okolo seba (či už na sídlisku, kde bývam, v Cirkvi, v štáte…), je nízka miera sebareflexie. My, ľudia, sme majstri sveta v posudzovaní toho, čo a ako by mali robiť iní (politici, funkcionári, lekári…). Sme však citliví na to, keď niekto poukáže na naše chyby a snaží sa nám radiť, čo a ako by sme mali robiť my. Sebareflexia je podľa mňa synonymum biblického slova pokánie. Tu sa nám vzorom stáva Jonáš. Tak poďme spolu v 2. kapitole sledovať jeho modlitbu, aby nás inšpirovala: 1. (v. 1-4): Oddeľme sa od vonkajšieho sveta a obrátiť sa k svojim pocitom, hodnotám, myšlienkam – to je prvý krok, lebo bez času ticha, zastavenia sa, premýšľania, modlitby v každodennom zhone sa pridáme k davu ľudí, bez vedomia, že máme nasledovať Krista. 2. (v. 5-6): Uvedomme si svoju biedu pred Bohom, že nie sme lepší, ako ostatní a bez Božej pomoci sme odkázaní na zlyhania a neúspechy. 3. (v. 7-8): Aj v najťažších chvíľach máme nádej, že náš dobrý Otec nás počuje a vie si dať rady s naším životom. 4. (v. 9-10): Sebareflexia (pokánie) vedie k činom – zmením, čo bolo zlé a rozhodnem sa opäť plniť Božie poslanie, ktoré mám. 5. (v. 11): S Božou pomocou a Ním vedený vychádzam naplno žiť zodpovedný život pravdy a dobra. Pán Boh nám v tom pomáhaj!
Modlitba: Ježišu, ďakujem Ti, že si Pravda a osvetľuješ každý hriech. Odpusť, že mám radšej sebaklam. Pôsob vo mne Duchom Pravdy, aby som spoznával každé zlo v sebe a niesol ho pred Teba, aby si ma očistil, premenil a viedol k dobru! Amen.
Pieseň: ES 645
Autor: Daniel Kobyľan

Divný je Jeho plán, veľká je Jeho múdrosť. Izaiáš 28,29

Kristus prišiel, zvestoval pokoj vám, čo ste boli vzdialení, a pokoj tým, čo boli blízki. Efezským 2,17

Rímskym 15,14-21 •  Modlíme sa za: Kráľova Lehota (LOS)