Rímskym 11,1-10

1 Pýtam sa teda: Či Boh zavrhol svoj ľud? Určite nie. Veď aj ja som Izraelita z Abrahámovho potomstva z Benjamínovho kmeňa. 2 Boh nezavrhol svoj ľud, ktorý vopred poznal. Alebo či neviete, čo hovorí Písmo o Eliášovi, ako sa žaluje Bohu na Izrael? 3 Pane, pozabíjali tvojich prorokov, tvoje oltáre zbúrali a ostal som len ja sám — a striehnu na môj život. 4 Ale čo mu odpovedá Boh? Ponechal som si sedemtisíc mužov, ktorí nezohli koleno pred Baalom. 5 Takto aj v tomto čase jestvuje zvyšok vyvolený z milosti. 6 Ak však z milosti, tak už nie zo skutkov, veď inak by milosť už nebola milosťou. 7 Čo teda? Izrael nedosiahol, čo hľadal, ale dosiahol to iba vyvolený zvyšok. Ostatní však zostali zatvrdení, 8 ako je napísané: Boh im dal ducha tvrdého spánku, oči, aby nevideli, a uši, aby nepočuli — až do dnešného dňa. 9 A Dávid hovorí: Nech sa im ich stôl stane osídlom a pascou, príčinou pádu a odplatou, 10 nech sa im zatemnia oči, aby nevideli, a ich chrbát navždy zhrb!

Len Mu dôveruj! Niekedy sa nám zdá, že sme sami a že nás je málo. Naše ľudské chápanie nám neumožňuje predstaviť si, ako môže rásť Božie kráľovstvo. Veci nejdú tak rýchlo, ako by sme chceli. Sme sklamaní z toho, čo vidíme okolo seba, no nezabúdajme, že Boh má nad všetkým kontrolu. Našou úlohou nie je posudzovať. Nemáme Jeho perspektívu. Naše myšlienky nie sú Jeho myšlienkami. Našou úlohou je jediná vec: Žiť verne – či je nás veľa, alebo málo. Či sa veci z nášho ľudského pohľadu daria, alebo nie. Namiesto toho, aby sme hundrali a nechápali, pýtajme sa sami seba: Vytvára môj život priestor pre to, aby Božie kráľovstvo rástlo? Keď sa iní pozrú na môj život, spozorujú múdrosť a dôveru voči Bohu? Môžem iným povedať: dôverujte Bohu ako ja? To, ako žijem, premýšľam, ako konám, smeruje k tomu, že budúcnosť moja aj tých okolo mňa bude lepšia? Dobrou správou je, že verných má Boh v každej dobe dostatok. Takých, ktorí nespochybňujú Jeho dobrotu, ktorí nespochybňujú, ako On riadi tento svet. Povedz si, že aj ty chceš k takým patriť. K takým, ktorí Mu pokorne dôverujú a ktorí Ho s radosťou nasledujú.

Modlitba: Bože, ďakujem za Tvoju veľkosť a vznešenosť. Oslavujem Ťa. Odpusť, že sa snažím chodiť po ľudských cestách a na Tvoje zabúdam. Daruj mi vieru, že sa Ťa oplatí nasledovať. Amen.
Pieseň: ES 322
Autor: Slavomír Slávik

Človek nežije len samým chlebom, ale všetkým, čo vychádza z Hospodinových úst. 5.Mojžišova 8,3

Pane, ku komu by sme šli? Ty máš slová večného života. Ján 6,68

Jób 9,14-23.32-35 :: Modlíme sa za: Jelšava (GeS)