1.Mojžišova 25,19-34

19 Toto je rodokmeň Abrahámovho syna Izáka: Abrahám splodil Izáka. 20 Izák mal štyridsať rokov, keď si vzal za ženu Rebeku, dcéru Aramejca Betúéla z Paddan Aramu, sestru Aramejca Lábána. 21 Izák sa modlil k Hospodinovi za svoju ženu, pretože bola neplodná. Hospodin ho vypočul a jeho žena Rebeka počala. 22 Keď sa však synovia zrážali v jej živote, povedala: Ak je tomu tak, načo som v tomto stave? A šla sa pýtať Hospodina. 23 A Hospodin jej odpovedal: Dva národy sú v tvojom živote a dva kmene sa rozvetvia z tvojho vnútra. Jeden kmeň prevládne druhý a starší bude slúžiť mladšiemu. 24 Keď sa jej naplnil čas, aby porodila, hľa, dvojčatá boli v jej živote. 25 Prvý, ktorý vyšiel, bol ryšavý a celý bol ako kožuch chlpatý, i pomenovali ho Ézavom. 26 Potom vyšiel jeho brat a rukou sa pevne držal Ézavovej päty, i pomenovali ho Jákobom. Izák mal práve šesťdesiat rokov, keď sa narodili. 27 Keď chlapci vyrástli, Ézav sa stal zdatným lovcom a žil na poli, Jákob však bol pokojamilovným mužom a býval v stanoch. 28 Izák si obľúbil Ézava, lebo rád jedával divinu, Rebeka si však obľúbila Jákoba. 29 Keď raz Jákob uvaril jedlo a Ézav prišiel domov z poľa unavený, 30 povedal Ézav Jákobovi: Daj sa mi najesť z toho červeného jedla, lebo som unavený. Preto sa volá Edóm. 31 Ale Jákob povedal: Predaj mi najprv prvorodenstvo. 32 Nato povedal Ézav: Beztak už idem umrieť, načo mi je teda prvorodenstvo? 33 A Jákob povedal: Hneď mi to odprisahaj! A on mu odprisahal; tak predal svoje prvorodenstvo Jákobovi. 34 Potom dal Jákob Ézavovi chleba a misu šošovice; ten sa najedol a napil. Potom vstal a odišiel. Tak pohrdol Ézav prvorodenstvom.

Divné sú cesty Božie… To je nielen názov knihy sestry farárky Dariny Bancíkovej, ale tieto slová často vyslovujem aj ja, keď sledujem Božie konanie v tomto svete, na ktoré mnohokrát nepoznáme odpoveď. Tak to je i v tomto biblickom príbehu. Tešíme sa v ňom s Izákom, že jeho modlitba za neplodnú manželku Rebeku bola vypočutá a oni sa môžu po dvadsiatich rokoch manželstva tešiť z narodenia detí. Dokonca dvoch: dvojčiat – chlapcov. Dvadsať rokov Pán Boh skúšal ich dôveru a trpezlivosť voči Nemu, podobne ako pred časom vieru Abraháma a Sáry, aby aj oni prijali deti ako Boží dar. Strkanie sa detí v tele matky však nebol len obyčajný pohyb živých detí, ale nieslo v sebe aj znaky budúceho zápasu a bolo znamením ich ďalšieho života. „Dva národy sú v tvojom živote“, oznámil Rebeke Boh. Dva národy, úplne odlišné, rovnako, ako aj ich „zakladatelia“. Keď vidíme za tým všetkým Boží plán a Božiu vôľu, nevyhneme sa mnohým otázkam: „prečo?“ Prečo to Pán Boh, ktorý je ten istý a ktorý neskôr vo Svojom zákone hovorí „prvorodené patrí mne“, neurobil tak, aby sa prvorodený Ézav stal aj v skutočnosti prvorodeným a požehnaným Izákovým synom, ale dopustil, aby sa ním stal chytrácky a podvodnícky Jákob? A prečo Pán Boh mnohokrát akoby nelogicky, nepochopiteľne a podľa nás až nespravodlivo koná aj v našom živote? Nuž, divné sú cesty Božie…

Modlitba: Skláňame sa, všemohúci Bože, pred Tvojou múdrosťou, ale aj tajomnosťou a často je pre nás ťažké pochopiť, že za tým všetkým je Tvoja láska k nám a pre naše dobro. Prosíme Ťa, nauč nás dôverovať Ti, aj keď Ti mnohokrát nerozumieme. Amen.
Pieseň: ES 441
Autor: Anna Gabčanová

Na tomto mieste budem udeľovať pokoj, znie výrok Hospodina zástupov. Aggeus 2,9

Pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach, veď preň ste boli povolaní v jednom tele. A buďte vďační! Kolosenským 3,15

Skutky apoštolov 11,19-26 :: Modlíme sa za: Modra (BaS)